Říjen 2011

Stále

8. října 2011 v 17:09 | NIKOLA DOUSOVA

Ráno, prvých desať minút
padnú všetky slová...
Potom už len rozoberáme ich
stále dookola...

Čo sa stalo, čo ťa vzalo,
kto ti teraz velí?
Len epitetá a každá veta
na vety sa delí...

Stále sa máme o čom rozprávať
ale nás to baví...
Stále sa máme prečo pohádať...
Potom sekať dobrotu
a hrať sa na stelesnenú ochotu...
To je naše stále
ooooooo

Pri obede na posede
bisťu kade, všade spolu...
Neprajúci v márnej snahe
máčajú slivky do etanolu...

Stále sa máme o čom rozprávať
ale nás to baví...
Stále sa máme prečo pohádať...
Potom sekať dobrotu
a hrať sa na stelesnenú ochotu...
To je naše stále
Stále sa máme o čom rozprávať
ale nás to baví...
Stále sa máme prečo pohádať...
Potom sekať dobrotu
a hrať sa na stelesnenú ochotu...
To je naše stále
To je naše stále
Naše stále...

čajky

8. října 2011 v 17:07 | NIKOLA DOUSOVA

Nad stredozemným morom,
tíško letia Čajky,
Čo tam robia?

Svet sa na ne hnevá,
dymí sa mi s fajky.
Letia ponad jeho moria...ooooo...

Ref.
Maličkosti každý predýcha,
preto si ich každý dovolí.
A celý svet se drží vety: ,,Kdo chce,čo chce''.
Horia vztýčené vlajky...
Podráždění ludia a štrajky.....

Dnes už neotvorí nikto...Ezopové bajky....
deti sa s tým rodia....úúúú

Ponad vysoké hory,
letěli tie čajky,
Ponad sivé polia....ooooou

Ref.
Maličkosti každý predýcha,
preto si ich každý dovolí.
A celý svet se drží vety: ,,Kdo chce,čo chce''.
Horia vztýčené vlajky...
Podráždění ludia a štrajky.....

Strieláme si do hláv bez prestávky,
tie rány trochu bolia...úúúúúúú
Strieláme naďalej,
dálej pálme vlastné vlajky,kým nepovolia...oooooo

Ref.
Maličkosti každý predýcha,
preto si ich každý dovolí.
A celý svet se drží vety: ,,Kdo chce,čo chce''.
Horia vztýčené vlajky...
Podráždění ludia a štrajky.....
Podráždění ludia a štrajky.....

ááááááá

neplac zlato

8. října 2011 v 16:55 | NIKOLA DOUSOVA
Zapnem lampu
a ty plačeš...
mokro v očiach
kvôli láske...

Otvorím dvere
stále plačeš...
Sama nevieš,
že prečo je to také ťažké...

Ref.:
Čo by ti múdry povedal na to
neplač zlato...
Veď dnes už nič nestojí ti za to
aby sa človek trápil...
neplač zlato...

Prídeš za mnou,
stále plačeš...
Málo zlé
robíš si zlým...

Pýtam sa ťa
ešte plačeš?!
Bola to láska,
už nie je, čo s tým...

Ref.:
Čo by ti múdry povedal na to
iba neplač zlato...
Veď dnes už nič nestojí ti za to
aby sa človek trápil...



Ref.:
Čo by ti múdry povedal na to
iba neplač zlato...
Veď dnes už nič nestojí ti za to
aby sa človek trápil...

Čo by ti múdry povedal na to
iba neplač zlato...
Veď dnes už nič nestojí ti za to
aby sa človek trápil...
neplač zlato...

cesty

8. října 2011 v 16:48 | NIKOLA DOUSOVA

Už mnoho snov sa mi splnilo,
rád sa dívám,
ako ich snívám jeden po druhom.

Ve svetle refrektorou,
to je už za námi...
stále mi niekto iný kríží cestu,
svojimi cestami.


Ref.
Už len pár cielov mám,
čo je dnes to má eště čas.
už len pár túžob mám,
pre nás.....
My nemožeme žít bez snov,
a sny zase potrebujú nás...

Už mnoho myšlenok
hlavou nám výrilo,
rád snívám.....
Ležet na lúke pri lese...

Rátať si dobré body,
to je už za námi...
Stále sa moje cesty prelínajú s tvojami cestami.

Ref.
Už len pár cielov mám,
čo je dnes to má eště čas.
už len pár túžob mám,
pre nás.....
My nemožeme žít bez snov,
a sny zase potrebujú nás...

Ref.
Už len pár cielov mám,
čo je dnes to má eště čas.
už len pár túžob mám,
pre nás.....
My nemožeme žít bez snov,
a sny zase potrebujú nás...
Každý má svoje ciele,
a boli čierno biele farebné..
Prevažne pre ľudí sú križovatky potrebné...

lucienne

8. října 2011 v 16:39 | NIKOLA DOUSOVA

Padol jej z neba,
Krvavý od vojny,
Stretli sa pohľady dejiny a dojmy,
Nevedela čo je láska,
slovám tým nerozumela,
Nenápadne krehká kráska,
milovala no osamela,
Ref:
A tak čakala čo iné mohla,
Lucienne plakala stačil pohľad,
bála sa hľadala svoj poklad.

Padol jej k rukám,
čistím bez viny,
v krajine chýr studenej vojny,
Netušila kam má ísť,
Netušila celkom nič,
len to že môže o všetko prísť.
Z vojny láska z lásky nič.

Ref:
A tak čakala čo iné mohla,
Lucienne plakala stačil pohľad,
bála sa hľadala svoj poklad.


Neplač Lucienne ľúbiť smieš,
Moja Lucienne ľúbim ťa tiež,
Lucienne chcem len vedieť že to vieš.


Ref:

A tak čakala čo iné mohla,
Lucienne plakala stačil pohľad,
bála sa hľadala svoj poklad.